Z niekoľkých - skôr neveľa - tohtoročných slovenských (extrémne) metalových nahrávok sa mi táto dostala do rúk ako prvá. SUBURBAN TERRORIST z Beluše boli už na štyri roky starom splitku so SEPSIS tým lepším a zaujímavejším tímom, dokonca by som povedal, že boli vtedy pre mňa veľmi príjemným domácim prekvapením. Potom sa okrem iného niekoľkokrát predviedli ako kvalitná, na pódiu profesionálne a presvedčivo vystupujúca kapela, očakávania teda boli veľké. Podarilo sa ich naplniť? Rozhodne áno, takto nejako si predstavujem po všetkých stránkach dotiahnutú nahrávku deathmetalovej skupiny, ktorá by mohla rozvíriť stojaté vody domácej scény a zaujať aj všade inde vo svete, kde je o poctivý a kvalitný extrémny metalový materiál záujem.

Prvé, čo môžem na nahrávke so sympatickým „predlhým“ názvom hodnotiť vysoko, je zvuk. Tak, ako sa nebránim od srdca urobeným divokým, živelným, surovým a „podzemným“ produkciám, občas ich vyslovene hľadám a vyžadujem, mi vie urobiť radosť aj to, ako si svojich desať aktuálnych skladieb nazvučili ST. Znenie albumu je vyvážene brutálne, mohutné, priestorové, kompaktné a veľmi prirodzené. Gitary vám môžu pripomenúť zvuk tých najnabrúsenejších deathmetalových svoriek 90. rokov (mne sa v prvých momentoch vybavila tak Amerika, ako aj jedna vynikajúca dánska ukrutnosť), a hlavne mám chuť zatlieskať faktu, že bicie tu hrajú a znejú ako bicie z doby, kedy mal death metal aj nejakého toho ducha a atmosféru a pri slove „trigger“ sa akurát tak angličtinárom vybavil kohútik na zbrani. A to teda zabudnite na to, že by ST po hudobnej stránke mastili nejaké retro či „old school“.

Desať skladieb (osem + intro a medzihra pred poslednými dvoma kusmi) prináša svižný a útočný death metal, v mnohých, hlavne naklepaných partoch brutal death, koreniaci v americkej škole okolo New Yorku – niekde trochu SUFFOCATION, inde novšia PYREXIA. Nie je to žiadna „odpoveď“ na čokoľvek, ani snaha o „skopírovanie“, skrátka to chalanom hrá podobne. Nad nejakým naháňaním techniky tu víťazí priamočiarosť, energia a útočnosť, pričom sú však linky gitár aj bicích dostatočne prepracované. Je to však skôr nárez ako sa patrí než nejakí z reťaze urvaní „konzervatoristi“, takto to mám rád. Popri tom sa k slovu dostanú klasickejšie deathmetalové riffy a harmónie, zvlášť vo voľnejších pasážach, a stále citeľné je u ST aj ovplyvnenie úderným, „moshpitovým“ hard corom, z ktorého si „teroristi“ požičali pár vokálnych liniek a refrénov. Celkovo sú ich nárezy veľmi dobre skomponované, skladby majú poriadny ťah a drvenie na albume „Cut-Throat...“ nestráca dych ani na chvíľu.

Vokálne je táto agresívna nakladačka takisto viac než v poriadku – dominujú hlboké, často dosť zrozumiteľné deathmetalové registre, doplnené zľahka hardcoreovými verbálnymi kanonádami. Kvôli spestreniu si tu do mikrofónu zrúkli aj dvaja hostia – Killy (MELANCHOLY PESSIMISM) a Walki (PORFYRIA), nešetrilo sa skrátka ani tu. Texty sú z tohto svete a aj z tejto doby, nikto neťahá za chvost Satana ani nerozhadzuje črevá či delikátnejšie orgány. Výrazný, hoci v pochmúrnych tónoch ladený obal k nim sedí, a CD je balené v dobre vyzerajúcom digipacku, ktorý chronickým sťahovačom srdce iste nezlomí, ale ozajstný fanúšik kvalitnej hudby sa ním pokochá.

Celkovo ma tento album potešil podľa očakávania a „teroristom“ prajem čo najväčší záujem deathmetalovej verejnosti. Ak budete mať to šťastie, že budú hrať niekde vo vašom okolí, nenechajte si ich ujsť, ľutovať nebudete. Až je škoda, že sa na „súťaž o Wacken“ neprihlásili aj oni. Hoci mám pocit, že by tam vyzneli príliš metalovo na to, aby mohli reprezentovať práve oni (cynický úškrn toho, kto bol a videl).